Linda Chopin: Zatmenie mysle

Popis produktu

Úryvok z knihy:

Jedno čínske príslovie vraví: Daj pozor na svoje myšlienky, stanú sa slovami. Daj pozor na svoje slová, stanú sa skutkami. Daj pozor na svoje skutky, stanú sa zvykmi. Daj pozor na svoje zvyky, stanú sa tvojím charakterom. Daj pozor na svoj charakter, stane sa tvojím osudom. Kapitola 1 „Ahoj,“ vložila som svoju dlaň do Lukášovej a vtiahla ho k sebe na izbu. Dívala som sa mu do očí a na chvíľu mi napadlo, či je viac stratený on, alebo ja. „Ahoj Linda,“ keď si priložil svoje pery k mojim, vedela som, že nie je stratený. Pobozkal ma. Priložil si pery na moje a úplne pomaly, letmo sa ich dotkol. Voňal rovnako, ako som si pamätala a nebol stratený, pretože keď mi tú pusu dával, tak si ma pritiahol k sebe. Cítila som, že je vzrušený. A cítila som aj to, ako mi srdce začalo biť medzi nohami. „Nemám poháre. Nevadí?“ usmiala som sa a sadla si do tureckého sedu priamo medzi jeho nohy. Vzal fľašu a otvoril ju. Lakťom som sa opierala o jeho pravé stehno a dívala sa mu striedavo raz do očí, raz na jeho ruky. „A teraz čo?“ podal mi fľašu írskej. Pokrčila som plecia a vzala mu ju. „Nič,“ priložila som si ju k perám a odpila z nej. Potom som mu ju podala a kývla hlavou, aby urobil to isté. Podávali sme si ju v určitých intervaloch, ktoré sme predlžovali, aby sme dokázali vnímať jeden druhého a všetko, čo sa s nami deje. Čo najdlhšie. „Vždy si dávaš veľký pozor na to, čo kde povieš? Potom musíš byť stále v strehu.“ Položila som fľašu na zem a on sa dotkol dlaňou mojich vlasov. Vzal si ich medzi svoje prsty a dotkol sa mi tváre a krku. „Väčšinou!“ napätie, ktoré medzi nami vibrovalo sa dalo krájať. Vnímala som ho celým telom. Tú zúrivosť a oheň, ktorý prúdil mojimi žilami a prenikal do každej bunky môjho tela. Cítila som hlbokú sexuálnu príťažlivosť v čistej forme, ktorá sa predierala von cez moje oči. „Nemyslíš, žeby bolo uvoľňujúce, keby si sa prestal ovládať?“ dvihla som hlavu a pozrela sa mu do tváre. Vytiahol obočie a ja som rýchlo dopovedala to, čo som začala. „Zaťažuješ sa tým. Svoju myseľ, aj telo. Nemôžeš vždy fungovať na dvesto percent. Je to oslobodzujúce, ak sa naučíš naraz vysloviť všetko.“ „Neviem, neskúsil som.“ Natiahol sa za fľašou a odpil si z nej. Oči sa mi leskli. Na perách som mala hlúpy úsmev, ale vôbec mi to nevadilo. „Skús to niekedy. Nemôžeš žiť v obale. Nemusíš hneď všetko a priamo. Skús to najprv s obyčajnými vecami a stoj si za tým. Začni s ľuďmi, ktorí sú ti aj tak ukradnutí.“ Usmial sa a prešiel rukami po mojich vlasoch. Zahmlievalo sa mi pred očami a celá som sa striasla. Úplne. „Zahráme sa vadí, nevadí?“ opýtala som sa ho. „Akože nejaký tréning?“ zasmial sa. Prikývla som. „Moje pravidlá. Povieme si témy. Práca, jedlo, túžba, myseľ. Ak vadí, napríklad myseľ, posunieme sa na tému, ktorá nevadí. Kladieme si otázky a odpovedáme, ale bez uváženia a ak zvládneme tie, ktoré nevadili, budeme sa vracať späť k tým, ktoré vadili. Podstatné je, aby sme odpovedali. Bez uváženia.“ Priložil si špičku ukazováka na moje pery, preši