Sociálna práca so staršími ľuďmi - Kolektív autorov

Popis produktu

Predpokladá sa, že v roku 2030 bude štvrtina populácie v ekonomicky rozvinutom svete vo veku nad 65 rokov a v takmer polovici západnej Európy vo veku nad 50 rokov. Odborníci z viacerých oblastí výskumu sa venujú otázkam starnutia a staroby z viacerých uhlov pohľadov. Výsostné postavenie v skúmaní procesov starnutia má však gerontológia. Gerontológiu ako vedu o starnutí možno považovať za plnohodnotnú prírodnú vedu, ktorá disponuje súborom metód a postupov pri overovaní vedeckých hypotéz z oblasti starnutia a staroby.Gerontológia ako vedný odbor sa nepochybne zrodil na samom počiatku civilizácie. Prvý odborný záujem o starnutie vychádzal z medicínskych kruhov; záujem o starnutie a starobu zo strany lekárov je známy už zo staroveku a stredoveku. No medicína v tomto období prinášala prevažne kvalitatívny opis pozorovaných javov a empirických skúseností.Dnešná gerontológia vznikla na začiatku 20. storočia. Zhromaždila množstvo materiálu a vyslovila viacero hypotéz o podstate starnutia a staroby. Predĺžil sa priemerný vek, znížila sa úmrtnosť, ale maximálna dĺžka života a tempo starnutia zostali rovnaké. S. Ďoubal (2000, s. 2) v tejto súvislosti konštatuje, že „súčasná veda dokáže podstatne znížiť úmrtnosť v strednom veku, ale riziko úmrtia vo vysokých vekových skupinách neovplyvnila. Akýkoľvek pokrok medicíny, akékoľvek zlepšenie životných podmienok, akékoľvek zlepšenie v hygiene, to všetko podstatne znížilo riziko smrti u mladých a stredne starých ľudí, nepomohlo to však zraniteľnému organizmu starcov.“Poznatky o vývoji procesu starnutia významne ovplyvnilo zistenie B. Gompertza, ktorý sa zaoberal zákonitosťami vývoja úmrtnosti v ľudskej populácii v závislosti od veku, resp. v období staroby. Dospel k záveru pozitívnej korelácie medzi úmrtnosťou a vekom, a teda k záveru, že úmrtnosť v ľudskej populácii rastie s vekom. S. Ďoubal (2000b, s. 1) konštatuje, že „úmrtnosť ako celok a tiež riziko úmrtia ako individuálna veličina sa zdvojnásobí pravidelne za každých osem rokov“. Zároveň dodáva, že „vo vysokých vekových kategóriách úmrtnosť prestáva narastať. Zostáva postupne od veku takmer nezávislá a potom dokonca mierne poklesne“.Najnovšia história výskumu starnutia sa datuje od 60. rokov 20. storočia. Dôležitým medzníkom bolo sformulovanie teórie voľných radikálov, ktoré sú pravdepodobne primárnou príčinou bunkového starnutia, doktorom Harmanom. Z hľadiska časového systému ako príčiny starnutia sa zjavila tzv. neuroendokrinná teória starnutia, ktorá za základ a príčinu starnutia považuje hormón melatonín. S. Ďoubal (2000, s. 3) vymedzuje vzťah oboch predznačených teórií takto: „Teória voľných radikálov objavila primárnu príčinu starnutia, kým neuroendokrinná teória mechanizmus, ktorým je starnutie riadené.“Geriatria je lekárska disciplína, ktorá sa zaoberá sa medicínskymi aspektmi starnutia a staroby, najmä chorobami, ich etiológiou a patogenézou, rešpektujúc biologické, psychologické a sociálne zvláštnosti staroby. Špecializuje sa na diagnostiku, liečbu