Pri príležitosti sedemdesiateho výročia založenia vydavateľstva TATRAN prinášame reedíciu jednej z našich najčítanejších kníh, Prostonárodných slovenských povestí. Na jazykovej úprave Eugena Paulinyho a klasických ilustráciach Martina Benku vyrástlo niekoľko generácií čitateľov. Keďže prvé tatranské trojzväzkové vydanie bolo pripravené pred viac ako šesťdesiatimi rokmi, zverili sme editorstvo Jane Pácalovej, ktorá slovenským rozprávkam zasvätila svoju akademickú dráhu. Prostonárodné slovenské rozprávky sú klenotom slovesného umenia, ktoré sa tradovalo na našom území celé stáročia z pokolenia na pokolenie. Až v devätnástom storočí romantici, ktorí verili, že rozprávky sú pamiatky dávnovekej minulosti, ich začali zapisovať a vydávať. Máloktorá z kníh vydaná na Slovensku v tomto storočí sa tešila takej obľube a úcte medzi čitateľmi. Mnohé námety boli prevzaté z dávnych pohanských bájí, stretávame sa v nich s fantastickými postavami Slnca. Mesiaca, Vetra, drakov a stríg, veštcov a hádačov. A samozrejme, dobro vždy zvíťazí nad zlom. Pavol Dobšinský je fenoménom slovenskej literatúry a kultúry, zhodne konštatovali literárni kritici Alexander Matuška a Ján Števček. Ani po 50 rokoch od prvého vydania vo vydavateľstve nestratil nič zo svojej aktuálnosti a poetickej krásy. Oslovoval a vychovával generácie v minulých storočiach a púta pozornosť aj dnes. Vytvára pevné puto medzi starými rodičmi, rodičmi a deťmi, provokuje k rozhovorom a vštepuje čitateľom morálne zásady zo slovenských rozprávok. Večný zápas spravodlivosti, ľudskej zloby a statočnosti, víťazstvo dobra nad zlom utvrdia detskú dušu vo viere, že sa oplatí bojovať. Prostonárodné slovenské rozprávky nás navyše unášajú do ríše fantázie, v ktorej môžeme snívať svoj vlastný sen a stať sa hrdinom. Nádherné tátoše, hrdí, ale aj zbabelí panovníci, rozmaznané princezné aj čerti, Zlatovlásky a Janíčkovia, všetci bojujú o našu naivnú priazeň, ktorá je privilégiom detstva. Keď sa vrátime k Dobšinskému v dospelosti, očarí nás reč, v ktorej sa znásobila plnosť a krása slova v jeho jednoduchosti, a predsa monumentálnosti. Vo zvukovej podobe a abecede rytmu Dobšinského rozprávok nájdeme všetko – mäkkosť a ráznosť, pohyb i trvanie, otázku i odpoveď, hnev a upokojenie, celistvý odraz nášho života. Reč, čo vdýchol rôznorodým rozprávkam, plynie ako čistý a priezračný prúd, ktorý nám pred očami kreslí neskutočný mámivý svet. Druhý zväzok Dobšinského Prostonárodných slovenských rozprávok je oproti prvému zväzku pestrejší, pokiaľ ide o rozprávkové žánre. Kým v prvom zväzku boli takmer výlučne čarovné rozprávky, v druhom zväzku sa stretávame aj s baladickými, zvieracími a humoristickými námetmi. Pri výbere námetov Dobšinský postupoval ako divadelný kostymér: starostlivo vyberal, ktoré námety a motívy použije, dopĺňal do rozprávok všetky prvky, ktoré dnes vnímame ako typické signály rozprávkového sveta – úvodné a záverečné formuly, formulovité repliky postáv, magické čísla a iné. Aj dnes, keď sa slovenský čitateľ vráti