Nazanin Afshin-Jamová: Odsúdená

Popis produktu

Nazanin Afshin-Jamová bola na výslní svojej kariéry. V roku 2006 podpísala zmluvu na nahratie prvého CD a po umiestnení sa na druhom mieste v súťaži Miss World sa stala vyhľadávanou modelkou a ikonou medzi iránskou disidentskou komunitou. No v jedno popoludnie dostane e-mail, ktorý zmení jej životnú dráhu. Dozvie sa z neho o istom kurdskom dievčati – Nazanin Fatehiovej –, ktorá čelí trestu smrti v Iráne za prebodnutie muža, ktorý sa ju pokúsil znásilniť. Nazanin Afshin-Jamová sa jej pohotovo zastane. Vkročí do sveta medzinárodnej diplomacie, kde spoznáva temné stránky krajiny, v ktorej sa narodila: vraždy zo cti, násilie voči ženám a štátom schválené popravy detí. Zatiaľ čo Fatehiová živorí vo väzení v takých katastrofálnych podmienkach, že si chce siahnuť na život, Afshin-Jamová horúčkovito pracuje na kampani na jej záchranu. Takto osud spojí životy dvoch žien – jednej, ktorá má všetky možnosti, a druhej, ktorá žije v najhlbšej chudobe – v boji za spravodlivosť. Tento výnimočný a inšpirujúci príbeh o solidarite medzi ženami hovorí o sile a schopnosti každého človeka podporiť pozitívne zmeny vo svete.

Z anglického originálu The Tale of Two Nazanins (HarperCollins Publisher, Toronto 2012) preložila Mária Galádová.

Pozoruhodný príbeh dvoch žien – modelky na vrchole kariéry a tínedžerky v cele smrti v Iráne –, ktorých život navždy zmenil jeden e-mail. Na svete sú dva typy ľudí: tí, čo majú odvahu snívať, tvoriť a písať históriu, a tí, ktorí len postávajú, konzumujú a čakajú, čo prinesie život. Nechcem patriť medzi tých druhých, medzi nezúčastnených pozorovateľov. Nemienim byť človekom, ktorý dvíha ruky na znak kapitulácie. Chcem sa pokúsiť o pozitívne výsledky, o zmenu k lepšiemu. Cítila som, že kdesi vo mne sa čosi pohlo, akési hlboké puto k dievčaťu rovnakého mena ako to moje. Akoby som ten pocit už niekedy zažila a teraz som stála pred rovnakým rozhodovaním. Čo keby som bola na jej mieste ja? Kto by prišiel na pomoc mne? Na budíku zasvietil čas 11.11. V mysli som začula mamin hlas. Ponúkal mi radu, ktorú som od nej dostávala už od svojich detských čias. Boli to slová Alberta Einsteina: „Svet je nebezpečné miesto pre život. Nie však preto, lebo niektorí ľudia páchajú zlo, ale preto, lebo mnohí sa iba prizerajú a nič neurobia.“ Vždy keď som zbadala číslice 11.11, mala som pocit, akoby mi Boh dával znamenie, že som na správnej ceste. Cúvla som od okna, od výhľadu na centrum Vancouveru i od spomienok. „Urobím to,“ zaumienila som si. „Pomôžem Nazanin!“