Jeffrey Archer: Kain a Ábel

Popis produktu

Dvaja muži, ktorých spája láska a nenávisť!Román Kain a Ábel je pútavo vyrozprávaný príbeh dvoch mužov – ľavobočka chudobného poľského šľachtica a syna bohatého bostonského bankára. Narodili sa v jeden deň na rozličných miestach zemegule a ich diametrálne odlišné osudy sa v dospelosti záhadne spojili a preplietli. Obaja boli mimoriadne bystrí, ambiciózni a pracovití, lenže nenávisť, ktorá medzi nimi rástla, nepriaznivo ovplyvňovala ich pracovný aj súkromný život. Toto nepriateľstvo na život a na smrť akoby nemohla obmäkčiť ani úprimná láska, ktorá sa ich bytostne dotýka. Do deja dramaticky vstúpia aj ich potomkovia – Ábelova dcéra a Kainov syn. Príbeh dvoch mužov a ich rodín je napísaný veľmi živo, plynie ako rieka, je plný vzrušujúceho napätia a čitateľ sa jednoducho nevie odtrhnúť od jeho stránok.Úryvok z knihy:

Mladý lovec bežal rovno k chalupe, kde matka chystala večeru a čakala už len na jeho zajace, všetko ostatné má iste hotové. Určite je zvedavá, koľko sa mu ich podarilo dnes chytiť. Aby sa nasýtilo osem hladných krkov rodiny, potrebuje aspoň tri. Niekedy sa mu podarilo ukoristiť kačku, hus alebo aj bažanta, ktoré sa odtárali z barónovho pozemku, kde pracoval ich otec. Dnes večer však prinášal celkom iné stvorenie. Keď došiel k chalupe, neopovážil sa ani jednou rukou pustiť svoj úlovok, preto len bosou nohou kopal do dverí, kým mu matka neotvorila. Mlčky vystrel ruky, aby si vzala, čo priniesol. Matka sa chvíľu nehýbala, ruku si pritisla na hruď a civela na to žalostné stvorenie. „Panebože,“ povedala a prekrižovala sa. Chlapec nespúšťal pohľad z matkinej tváre, či z nej vyčíta nejaký znak radosti alebo hnevu. Ale v očiach jej uvidel nehu, celkom nevídanú. Vedel, že to, čo urobil, bolo správne. „Je to nemluvňa, mama?“ „Je to chlapčiatko,“ povedala matka a ľútostivo pokývala hlavou. „Kde si ho našiel?“ „Pri rieke,“ povedal. „A matka?“ „Mŕtva.“ Prekrižovala sa. „Nože zabehni za otcom a povedz mu, čo sa stalo. Nech vyhľadá Uršulu Wojnakovú zo statku, oboch ich zavedieš k matke a potom nech prídu sem.“ Mladý lovec odovzdal dieťatko matke, šťastný, že mu to klzké tielko nevypadlo. Prázdne ruky si teraz ošúchal o nohavice a vybehol z chalupy hľadať otca. Matka plecom privrela dvere a zavolala na svoje najstaršie dieťa, dievča, aby postavilo na sporák hrniec s vodou. Sadla si na drevený stolec, rozopla si živôtik a vyťahanú bradavku strčila do zvrásnených ústočiek. Jej mladšia dcérka, šesťmesačná Sofi a, zostane dnes bez večere, vlastne tak obíde celá rodina, pomyslela si. „A načo to všetko?“ povedala žena nahlas, zahaľujúc seba i s nemluvniatkom do veľkej šatky. „Úbohý drobček, do rána umrie.“ Ale tieto svoje pocity nezopakovala pred babicou Uršulou Wojnakovou, ktorá neskoro v noci dieťatko umyla a ošetrila mu skrútený zvyšok pupočnej šnúry. Otec rodiny stál obďaleč a mlčky sledoval scénu. „Hosť do domu, Boh do domu,“ povedala žena, opakujúc poľské príslovie. Jej manžel si odpľul. „Cholera! Máme dosť vlastných detí.“ Žena akoby nepočula, len h