Grace Burrowes: Načúvaj môjmu srdcu

Popis produktu

Nevšedná erotická romanca o šľachtickom rode Windhamovcov. Gayle Windham, gróf z Westhavenu, sa v snahe uniknúť nástrahám svojho otca, ktorý ho chce silou-mocou oženiť, uchýli na leto do svojho staromládeneckého domu v Londýne. Vtedy mu padne do oka jeho nová gazdiná, pôvabná, vzdelaná a kultivovaná mladá žena. Anna Seatonová bezpochyby nie je obyčajná slúžka a Gayle je odhodlaný odhaliť jej záhadnú minulosť.

Gayle Windham, gróf z Westhavenu, sa pokojne oddával trom obľúbeným potešeniam – samote, pokoju a tichu. Jednoduché plány sú najlepšie, pomyslel si, keď si nalieval brandy, a brat mal pravdu, že pod lampou býva najväčšia tma. Pre slobodného vojvodovho dediča bolo takmer nemožné vyhýbať sa vydajachtivým slečinkám z vyššej spoločnosti. Všade po ňom túžili a grófovou povinnosťou bolo všade sa ukázať. Ale toto leto nie. Spokojne sa usmial. Toto pekelne horúce leto strávi práve tu, v úžasne prázdnom Londýne. Nekonečné vidiecke večierky, zábavy na lodiach a všetky ostatné spoločenské podujatia sa budú musieť zaobísť bez neho. Westhavenov otec mal na vidieku priveľké možnosti, a gróf netúžil poskytnúť mu výhodu navyše. Vojvoda z Morelandu bol ľstivý, odhodlaný a bezohľadný starý darebák. Mal len jediné prianie – aby sa jeho dedič oženil a mal synov. Westhaven sa však pýšil tým, že doteraz všetkým otcovým nástrahám unikal. Raz už sa musel zasnúbiť, no zväzok našťastie v poslednej chvíli zmarila nevestina rodina. Raz stačilo. Westhaven bol svedomitý syn, plnil si povinnosti, podporoval súrodencov, právne zastupoval otca a ochotne sa staral o investície i majetok. Ale odmietal sa oženiť s nejakou vyškerenou bábkou a plodiť s ňou deti ako pes v ruji. Gróf sa šťastlivo vyhol nezmyselným radovánkam a už začal pociťovať blahodarný vplyv samoty. Pokojné dni a noci mu postupne dodali veselú iskru, hoci zvyčajne pôsobil odmerane. Všímal si rôzne maličkosti, či už vôňu ruží a zemolezu vo svojom mestskom sídle, alebo kyticu kvetov, ktorá krášlila prázdny kozub len pre jeho potešenie. Osamote mu lepšie chutilo a v obliečkach voňajúcich levanduľou spal ako dudok. V noci začul suseda hrať na klavíri a zavčas rána k nemu z kuchyne doľahol smiech. Bol by zo mňa ukážkový mních, pomyslel si, keď hľadel na kvety v studenom kozube. Mnísi si však veľa samoty neužijú, a nemajú ani veľa príležitostí stretnúť sa s nežným pohlavím. Jedna jeho drobná predstaviteľka práve potichu vošla do knižnice, rýchlo sa uklonila a pustila sa polievať kvety. Pozoroval, ako sa nehlučne pohybuje, a rozmýšľal, kedy ju asi prijali do domácnosti. Utešená osôbka s ladnými pohybmi vyzerala veľmi obratne. Slúžka zastala pri kozube a nahla sa ponad mriežku, aby opatrne doliala vodu do širokej misy ruží na rošte. Komu napadlo položiť kvety do prázdneho kozuba, uvažoval v duchu Westhaven, ale vzápätí si uvedomil, že dievčaťu to trvá akosi pridlho. „Čo sa deje?“ spýtal sa, a hoci nechcel hovoriť podráždene, očividne sa mu to podarilo, lebo dievčina sa strhla a schúlila. Napriek jeh