Jano Hargaš: Moja mafia

Popis produktu

Ďalšia kniha s mafiánskou tematikou mladého slovenského autora, ktorého vydavateľstvo Slovenský spisovateľ vyhlásilo za objav roka 2010. Podobne ako v oboch predchádzajúcich knihách - Mám v pätách mafiu a Môj otec mafián - Hargaš sa v nej zameriava na životy ľudí poznačených mafiou a okrem napínavého príbehu s mnohými dejovými zvratmi nám ponúka mrazivý pohľad do slovenského podsvetia, kde nie mafia siaha až k politikom, ale politici až k samotnej mafii.

Asi desať minút po tom, čo odišiel právnik Vlastimil Lužanský, začali sa trúsiť ďalší. Prvý prišiel Zigi, po ňom Kamil a ako zvyčajne, posledný dorazil Ľubo. Zigi bol nízky chlap s veľkým nosom, talianskym výzorom a talianskou povahou. To, čo strácal na výške, doháňal v plecnatej postave a výbušnej povahe. Zigi spolu so svojou pravou rukou Tomom boli jediní, čo prežili pád bývalého bosa. V správnom čase sa pridali na správnu stranu. Kamil bol už dva mesiace Novákov zať. Pred pol rokom dostal prácu šéfa ochranky v nákupnom centre, no nezostalo len pri tom. Jeho kontakty na polícii, v siske a to, že bol rodina, z neho urobili dôležitého člena organizácie. Aj Ľubo bol ako rodina. Stál pri Novákovi v najhoršom. Bol to vysoký, svalnatý a celkom bystrý chlap. Mal rád mladé dievčatá a rád ich bil, ale to Novákovi neprekážalo. Všetci sme nejakí. Vlasto Lužanský odišiel, lebo to Novák senior chcel. Vedel o mnohých veciach, ale Novák ho nechcel zaťahovať do všetkého. Bolo to lepšie nielen pre Vlasta, ale aj pre biznis. Novák senior sa nebál Vlastovej zrady, ale bol radšej, keď sa každý člen organizácie venoval iba tomu, v čom bol najlepší. Chcel oddeliť veľký biznis od malého, a ak by Vlasta volal na stretnutia s chlapcami, muselo by to platiť aj opačne. Keby chlapci počuli, že za jeden deň Novák s Vlastom zarobia stotridsať melónov, stratili by chuť obiehať podniky. „Čo tu robí tento?“ zavrčal Ľubo namiesto pozdravu. Ľubo bol na Kamila alergický, pokladal ho za mäkkýša. Navyše bolo nespravodlivé, že Kamil chodil na stretnutia odvtedy, čo si zobral Novákovu dcéru. „Sadni si, Biceps, a počúvaj,“ uzemnil ho Kamil. Bol na takéto zaobchádzanie zvyknutý ešte z polície. Nemal s tým problém. Novák naznačil, kam si má Ľubo sadnúť. Neochotne tak urobil. „Ľubko, dáš si drink?“ „Dám, šéfe, dobre mi padne, idem z juhu.“ V tej chvíli všetci spozorneli. Zigi doslova zamrzol. Kamil odložil poldecák s becherovkou a pozorne sa na Ľuba zahľadel. „Ako to tam vyzerá?“ opýtal sa Novák opatrne. „Je to husté, Šaňo sa skrýva, ostatní nevedia, čo bude.“ „Šaňo?“ spýtal sa Kamil. „Nový bos,“ odvetil Ľubo, skôr než si všimol, kto sa pýta. „A čo ďalej, vie sa, kto za tým stojí?“ opýtal sa Novák senior. „Nevie, ale šepká sa, že po tom, čo zdrhol Žula, chlapci zo starých časov zaňuchali príležitosť.“ „Ale šak tých zo starých časov zrušil ešte Miki,“ nadhodil Zigi. „Väčšina zo starých časov je už dolu, z oboch strán. Šaňo myslel, že už šetci, ale ne.“ „A čo sa stalo?“ nechápal Kamil. Ľubo zanadával a pozrel do stropu.