Jack London: Volanie divočiny

Popis produktu

Najčítanejšie dielo veľkého amerického prozaika Jacka Londona - Volanie divočiny je nezabudnuteľný napínavý príbeh psa Bucka, ktorý navždy opustil civilizáciu, aby sa stal vodcom vlčej svorky v divočine. Drsný každodenný život ľudí i zvierat, bojujúcich o prežitie v krásnej, no nehostinnej prírode amerického severu, sa navždy zapísal do sŕdc čitateľov na celom svete.

DRUHÁ KAPITOLA ZÁKON OBUŠKA A TESÁKA Buckov prvý deň na brehu v Dyea sa podobal na nočnú moru. Každú hodinu ho čakali nové šoky a prekvapenia. Z ničoho nič ho vytrhli zo srdca civilizácie a vrhli doprostred divočiny. Toto už nebolo nijaké leňošenie na slnku, kde sa len ponevieral a nudil. Tu nebol ani pokoj, ani oddych, a každú chvíľu hrozilo nejaké nebezpečenstvo. Vôkol vládol zmätok, stále sa čosi dialo, a život i zdravie tu boli v ustavičnom ohrození. Najdôležitejšou zásadou bolo ani na okamih nepoľaviť v ostražitosti, lebo tieto psy a títo ľudia neboli mestské psy a mestskí ľudia. Všetci do jedného boli divosi a neplatil na nich nijaký zákon okrem zákona obuška a tesáka. Nikdy nevidel nijaké psy bojovať tak ako tieto vlčie stvorenia a hneď prvý zážitok sa zmenil na nezabudnuteľnú lekciu. Pravda, nebol to jeho vlastný zážitok – v takom prípade by si z neho už nestihol zobrať ponaučenie. Obeťou sa stala Kučierka. Táborili neďaleko obchodníkovho zrubu a ona sa priateľsky priblížila k huskymu veľkému ako dospelý vlk, hoci aj tak nedosahoval ani spolovice jej veľkosť. Bez varovania na ňu skočil ako blesk, zaznelo ostré cvaknutie zubov, rovnako rýchlo od nej odskočil a Kučierka mala zrazu líce roztrhnuté od oka až po sánku. Bol to vlčí spôsob boja – udrieť a odskočiť -, no to ešte nebolo všetko. Tridsať či štyridsať týchto psov zrazu pribehlo k miestu boja a obkolesilo bojujúcich v mlčanlivom pozornom kruhu. Buck nechápal tú nemú pozornosť, ani prečo sa tak dychtivo oblizujú. Kučierka sa vrhla na protivníka. Ten znova zaútočil a odskočil. jej ďalší výpad blokoval hruďou tak šikovne, že ju zrazil na zem. Vstať sa jej už nepodarilo. Desiatky huskyov zhrčených okolo nich čakali len na to. S vrčaním a štekotom sa na ňu zo všetkých strán vrhli, takže zmizla pod zježenou masou tiel, spod ktorej sa ozýval jej mučivo bolestný nárek. Bolo to také náhle a nečakané, že Buck zostal ako obarený. Videl, že Špic vyplazil šarlátový jazyk, čo uňho nahrádzalo smiech, a zbadal Françoisa, ako skáče doprostred svorky a rozháňa sa sekerou. Traja chlapi s obuškami mu pomohli rozohnať psy. Netrvalo to dlho. Dve minúty po tom, ako Kučierka dopadla na zem, odohnali od nej posledného útočníka. Ležala však ochabnutá a bez života v zakrvavenom pošliapanom snehu, takmer roztrhaná na kusy, kým počerný miešanec stál nad ňou a zlostne klial. Táto scéna sa Buckovi často vracala v spomienkach a mátala ho aj v snoch. Teda tak to tu chodí. Nijaká férová hra. Ak sa raz ocitnete na zemi, je s vami koniec. Nuž, dá si pozor, aby sa mu to nikdy neprihodilo. Špic znova vyplazil jazyk vo svojskom úsmeve a od t