Ivana Ondriová: Cudzinca nemiluj

Popis produktu

Pokojná Rebeka má odrazu život naruby. Domov sa totiž vracia po rokoch jej krásna sestra Angela, ktorá je ako tajfún, ktorý berie všetkých a všetko so sebou. Angela, pre ktorú bol pojem manželstvo vždy veľmi výstredný, prešla už v devätnástich svet od Japonska po Francúzsko, kde pracovala ako modelka pre vychýrené módne domy. A po jej boku stojí akýsi tajomný muž menom Daniel Knut... Kto je vlastne ten cudzinec? Naozaj len zamilovaný chlapík, ktorý túži spoznať Angelinu rodinu? Usadiť sa s ňou a byť po jej boku v dobrom aj v zlom? Záhadný mladík sa tvári, že svoju Angie bezhranične miluje. Uveria mu to všetci až na racionálnu Rebeku. Tá totiž po krutom a bolestivom vytriezvení z očarenia týmto tajomným mužom odhaľuje jeho skutočnú pravú tvár. Nie je už však priveľmi neskoro? Celá jej rodina je tým mužom doslova pobláznená. Ak však chce Rebeka svoj život a manžela späť, neostáva jej iné, ako dokázať svoju nevinu a vinu toho druhého...

Mala si mlčať, Rebeka. Malo to ostať naším tajomstvom. Vravel som ti, že rozohrávaš nepeknú hru. A poviem ti, máš pekelnú odvahu. Takto oklamať vlastného manžela. Asi zabúdaš na to, čo mám v rukách. Čo myslíš, čo by na to povedala polícia, ak by šla po tých vašich klamstvách o znásilnení, ktoré sa nikdy nestalo? O drogách, ktoré nemôžeš dokázať?

Hrášok v polievke sa rozvaril, koložvárska kapusta nedržala tvar, najradšej by som varechu hodila do výlevky a celý obed vysypala do koša. Chcela som tresnúť dverami a minúť majland v obchodnom centre. Aby sa zobudil! „Hej. No tak, Beka.“ Bože, veď stíšil hlas. Priblížil sa ku mne. „Tak prepáč. Nemyslel som to tak. Vieš, aký som.“ „Ale nebýval si taký,“ ubolene som šepla, no ostala som k nemu otočená chrbtom. Pritisol sa ku mne a položil mi dlane na boky. Jeho prsty ma pálili až pod látkou trička, zohrievali mi pokožku, šteklili a rozdúchavali vo mne vášeň. Prekvapilo ma to. Na chvíľku ma zarazilo, že vo mne ešte bola. Nebol to iba výsledok zlosti? Naňho? „Som len unavený.“ „To sme všetci.“ „Tak prečo mi potom nerozumieš?“ „To si myslíš?“ Zboku som sa naňho zadívala. „Že ti nerozumiem? A ty pre mňa máš pochopenie?“ Zovrel ma dlaňami a nosom ma pošúchal po odhalenom krku. Vlasy som si zopla do vrkoča, aby mi nebolo horúco a pri varení mi nezavadzali. Teraz mal Peter dokonalý prístup k citlivému miestu za mojimi ušami. Využil to. Dokonale. Bože, ešte to vedel? „Beka... Prestaň s tým a radšej poď do postele.“ „Čo?“ „Vravím, nechaj to a poď do postele.“ „Chceš sex?“ „A ty nie?“ zamrmlal a jazykom ma poláskal pod golierom. „Nie!“ „Ale áno. Chceš. Cítim to. A potom, Beka, kvety tu nemám. Tak ak už máme to výročie...“ Zvláštne. Spať spolu na výročie, na narodeniny, teda občas... Vypla som kapustu, varechu vložila do drezu a predsa sa ním nechala odviesť do našej postele. A prečo nie? Peter za mnou zavrel dvere a hneď si z nôh skopol tepláky. Stál predo mnou len v trenkách a v tielku, to si neobťažoval dať dolu. Načo by to robil? Mala to byť