Felix Francis: Hazardná hra

Popis produktu

Prvý samostatne napísaný román Felixa Francisa naplnil očakávania fanúšikov Dicka Francisa a ponúka im tradične napínavý príbeh hodný mena Francis. Keď sa bývalý džokej a finančný poradca Nicholas Foxton vyberie s kolegom Herbom Kovakom na Veľkú národnú, ani jeden z nich netuší, že Kovakovi ostáva len pár hodín života. Tesne pred začiatkom dostihov ho totiž ktosi zastrelí spôsobom pripomínajúcim popravu. Foxton nechápe, kto by mohol mať prospech z jeho smrti, a postupne si začne klásť otázky, ako dobre poznal svojho priateľa a čo vlastne vie o svojich zamestnávateľoch...

Keď Herba Kovaka zavraždili, stál som vedľa neho. Presnejšie povedané, keď ho popravili. Po troch výstreloch zblízka, dvoch do srdca a jednom do tváre bol pravdepodobne mŕtvy, prv ako dopadol na zem, ale rozhodne predtým, ako sa strelec otočil a zmizol v dave na Veľkej národnej cene. Stalo sa to tak rýchlo, že Herb ani ja, ani nikto iný by nemal šancu tomu zabrániť. Vlastne som si ani neuvedomil, čo sa deje, kým mi Herb neležal mŕtvy pri nohách. Rozmýšľal som, či Herb stihol pochopiť, že mu hrozí smrť, skôr ako mu guľky vnikli do tela a ukončili jeho život. Pravdepodobne nie, a na počudovanie som to vnímal ako útechu. Mal som Herba rád. Lenže niekto dozaista nie. Vrah Herba Kovaka zmenil plány všetkým, nielen jemu. Polícia sa pustila do prípadu ako zvyčajne – účinne, ale necitlivo zrušila jedno z najvýznamnejších svetových športových podujatí iba polhodinu pred začiatkom a požadovala, aby vyše šesťdesiattisíc sklamaných divákov niekoľko hodín trpezlivo čakalo v rade a nahlásilo svoje mená a adresy. „Museli ste mu predsa vidieť tvár!“ Sedel som za stolom oproti rozčúlenému policajnému inšpektorovi v reštaurácii, ktorú vyprázdnili a urobili z nej núdzovú vyšetrovaciu miestnosť. „Už som vám povedal. Nehľadel som tomu chlapovi do tváre!“ Znova som si premietol tých niekoľko osudových sekúnd a jasne som si pamätal iba zbraň. „Takže to bol muž?“ spýtal sa inšpektor. „Myslím, že áno,“ odvetil som. „Bol čierny alebo biely?“ „Zbraň bola čierna,“ povedal som. „S tlmičom.“ Zrejme im to veľmi nepomohlo. To mi bolo jasné. „Pán...“ detektív pozrel do notesa na stole, „pán Foxton, máte ešte niečo, čo by ste nám mohli povedať o vrahovi?“ „Nie,“ pokrútil som hlavou. „Všetko sa stalo veľmi rýchlo.“ Skúsil to inak. „Ako dobre ste poznali pána Kovaka?“ „Dosť dobre,“ povedal som. „Pracovali sme spolu asi päť rokov. Sme kamaráti z práce. Vlastne boli sme.“ Bolo ťažké uveriť, že je mŕtvy. „Kde ste pracovali?“ „Vo finančných službách. Boli sme nezávislí finanční poradcovia.“ Detektívovi sa oči div nezahmlili od nudy. „Možno to nie je také vzrušujúce ako jazdiť na Veľkej národnej,“ dodal som, „ale ani také zlé.“ Pozrel mi do tváre. „Jazdili ste na Veľkej národnej?“ spýtal sa uštipačne a usmial sa. „Áno,“ potvrdil som. „Dva razy.“ Prestal sa usmievať. „Ó!“ Veru Ó, pomyslel som si. „A druhý raz som ju vyhral.“ Nezvykol som rozprávať o svojom predchádzajúcom živote a tobôž chvastať sa ním